Vykon a krutiaci moment,ako to vlastne je?!

[buky300zx]

Tak pani,tu sa bude pokracovat v teme ktoru Raddy zamkol z pochopitelnych dovodov!
Nezelam si aby sa tu zase rozoberali turba a pod.Ako sme viacery zistili,nema to zmysel a tak isto nema zmysel sa tym dalej zaoberat!

[raddy]

doplnam povodnu temu:
Na konci temy o turbach keni napisal prispevok ohladom krutiaceho momentu a vykonu a ich vypoctov.

Takze, ako to vlastne je?
V skratke, motor vyvija LEN krutiaci moment, nic ine. Krutiaci moment je dany pakou a silou a je to vysledny produkt mechanickej prace motora. Inak povedane, je to sila, ako tlaci ojnica na klukovku alebo klukovka na prevodovku a pod. Jednotky su Nm, cize sila na paku. Motor nic ine neprodukuje.

Vykon je praca za cas. Motor moze mat lubovolny krutiaci moment, ak vsak nedokaze pohnut klukovkou, vykonana praca je nulova, vykonany vykon je nulovy.Pekny priklad su dvere:
ak tlacite proti zavretym dveram, produkujete krutiaci moment. Ak tlacite silou 10N na dvere vo vzdialenosti 1m od pantov, vyvijate krutiaci moment 10Nm. Ak vsak dverami nepohnete (su zavrete), vykonavate NULOVY vykon.
Ak su vsak dvere otvorene, krutiaci moment bude rovnaky. Rychlost, ako dvere zavriete, bude vyjadrena uhlovou rychlostou, tato rychlost definuje pracu. Vykon bude vyjadreny touto pracou a krutiacim momentom.

V pripade motora je praca dana otackami, je to rotacna praca motora.

Vykon motora je vyjadreny jeho rotacnou pracou a krutiacim momentom.
Vykon rotacneho motora (klukovka rotuje) je dany sucinom otacok a krutiaceho momentu.

V praxi nie je mozne zmerat vykon motora, pocita sa z lahko zmeratelneho krut. momentu a uhlovej rychlosti (otacok).

Tu je komplet vysvetlenie, najprv si ho prosim precitajte, kym sa rozhodnete pre protiargumenty:

http://en.wikipedia.org/wiki/Torque

http://en.wikipedia.org/wiki/Torque#Rel ... and_energy

Zamerne som nespomenul ulohu prevodovky na krutiaci moment a vykon, ak bude zaujem, mozeme to viac rozpisat, toto je len zakladny princip.

[raddy]

akekolvek prispevky mimo temu ako i urazky, hadky budu mazane.
Dakujem

[raddy]

padla tu otazka, preco maju turbomotory vacsi krutiaci moment ako atmo motory a naopak, preco ma casto atmo motor vacsi vykon ako turbo motor, avsak ma napriek tomu nizsi krutiaci moment.

Je to velmi zaujimava otazka z jasnym vysvetlenim:

trochu teorie na pochopenie vysvetlenia:
pri expanzii plynov vo valci vznika sila, ktora tlaci piest do spodnej uvrate. Tato sila sa prenasa cez ojnicu na klukovku a vola sa KRUTIACI MOMENT. Krutiaci moment je umerny urovni expanzie plynov vo valci a ta je umerna mnozstvu zmesi palivo vzduch vo valci. V atmo motore je maximalny objem vzduchu nasateho do valca dane jeho objemom, viac sa tam vzduchu a umerne k tomu paliva nedostane. Vysledny krutiaci moment je teda limitovany objemom valca.
V preplnanom motore sa ale do valca dostane niekolkonasobne viac vzduchu a umerne k nemu paliva ako je objem valca. Nasledkom je podstatne vyssia kompresia pri pohybe piestu k hornej uvrati a samozrejme podstatne vacsia sila vyvynuta horenim zmesi (dosledkom podstatne vacsieho tepla vzniknuteho pri horeni podstatne hustejsiej zmesy, nezabudajme ze motor je tepleny stroj) a tym padom je krutiaci moment podstatne vyssi ako pri atmo motore toho isteho objemu, motor pracuje podstatne efektivnejsie.
Napriek tomu, ze atmo motor ma staticku kompresiu vyssiu ako turbo motor, tuto vyhodu dokaze vyuzit len v nizkych otackach, kde turbo motor straca kvoli nizsej statickej kompresii a z toho ze turbo neprodukuje pretlak. Avsak akonahle je zmes do valca tlacena, situacia sa dramaticky meni a expanzny tlak mnohonasobne rastie v prospech turbomotora. Tento fakt sposobuje rozdielnu charakteristiku motorov a ich eventualne naroky na palivo (oktanove cislo).

Avsak do hry prichadza rozdielna konstrukcia atmo a turbomotora kvoli odlisnym podmienkam a jedna sa hlavne o konstrukciu vaciek. Atmo motor potrebuje na dosiahnutie pozadovaneho vykonu (vykon=funkcia otacok a krut. momentu, avsak vykon je takisto velmi dolezity parameter pre navrh prevodov) podstatne vyssie otacky na kompenzaciu mensieho krutiaceho momentu. Z toho dovodu pouziva ovela dlhsie otvorenia ventilov s vacsim prekrytim na optimalizaciu plnenia vo vysokych otackach. Velmi dobrym prikladom su motory s premenlivym casovanim a zdvihom, kde sa doba otvorenia ventilov predlzuje vo vyssich otackach na zvysenie plnenia a tym aj krutiaceho momentu a nasledne vykonu. Typicke otacky max. vykonu sa pohybuju od 6000 az do vyse 8000ot, kde ma motor stale vysoku ucinnost, na rozdiel od atmo motora s konzervativnym pevnym casovanim vaciek ako ekonomicke riesenie priebehu krut. momentu. Doba otvorenia vaciek je bezne ovela viac ako 270st.
Naopak turbomotor potrebuje vacky s kratsou dobou otvorenia a rozhodne s mensim prekritim kvoli tomu ze zmes nie je nasavana ale tlacena. Siroke vacky su nevhodne kvoli prenikaniu zmesi medzi sanim a vyfukom, maximum pre viac menej bezne turbomotory je okolo 260st. Dosledok je ze pri vysokych otackach je restrikcia ventilov uz prilis vysoka a volumetricka efektivita klesa, tym aj vykon.
Zaver: typicky turbomotor ma vyssi krutiaci moment v danych otackach ako atmo motor, avsak toci menej otacok kvoli comu ma vykon RELATIVNE (voci danym otackam) nizsi ako atmo motor pri svojich podstatne vyssich maximalnych otackach, takisto je rozdielna samotna charakteristika priebehu krutiaceho momentu a vykonu.
Tento rozdiel je vzdy zohladneny v navrhu prevodov pre tieto dva druhy motorov s rozdielnou charakteristikou. Takisto sa da povedat, ze maximalny vykon atmo motora je viac zavisly na otackach a pre turbo motor je viac zavisly na tlaku turba. Jednoducho povedane otacky a vykon atmo motora versus tlak turba a krutiaci moment turbo motora.

Tento priklad je zjednoduseny, budem rad ak doplnite text vasimi poznamkami a upresneniami.

[LittleBoby]

Kdysi jsem na toto tema s kamaradem taky neco napsal, tak kdyby to nekoho zajimalo:

http://www.h-fans.cz/index.php?url=doku ... 2003_vykon

Pokud se tim nechcete probirat, tak myslim, ze poznatky shrnute v zaveru clanku jsou asi nejzajimavejsi.

[adner]

Když ovšem uvážíme, že na výstupu potřebujeme pouze 12 otáček za minutu, můžeme nechat běžet motor na 6800 ot/min, kde produkuje 191 Nm a zpřevodovat jej na 12 ot/min, které potřebujeme. Výsledek je velmi překvapivý, neboť máme co do činění s točivým momentem cca 110 000 Nm (6800/12 krát 191). Uznejte, že s tímto točivým momentem bychom pravděpodobně mohli otáčet celým mlýnem :-).


to by byla docela maso převodovka

[LittleBoby]

Tak jen pro zajimavost, mame ve fabrice motory s vykonem 1,6 MWatt na pohon mlynu, pri otackach 992 ot/min davaji tocivy moment 15400 Nm, otacky mlynu jsou 16,7 ot/min, takze prevodovka dava na vystupni hrideli pres 900 000 Nm!!!
Prevodovky bezi uz 30 let bez vymeny!!!!

[Elviiis]

jojo zlatý motory.Zajímalo by mně kolik by mněl takovej el. motor ze 124Kw jako ca18det , kroutící moment. Asi docela hodně :-)

[raddy]

nie je to nahodou tak, ze zmena prevodu zmeni iba vykon (cez zmenu otacok) a nie krutiaci moment? Nejako mi vychadza ze krutiaci moment cize sila posobiaca na hriadel prevodovky je stale rovnaka, avsak ucelom prevodovky je zmena otacok a tym padom vykonu. Samotna sila posobiaca vystup prevodovky sa nema kam stratit alebo pribudnut cez prevody, je stale rovnaka, akurat otacky sa zmenia. Na zmenu krutiaceho momentu, cize samotnej sily je potrebny konvertor krutiaceho momentu (torque converter, cize hydrospojka)... mam naozaj silny pocit ze je to nejako takto, pripadne ma opravte

[LittleBoby]

Vzorec to rika jasne, pokud poklesnou otacky pri stejnem vykonu vzroste tocivy moment...to je ukol prevodovky.

[LittleBoby]

jojo zlatý motory.Zajímalo by mně kolik by mněl takovej el. motor ze 124Kw jako ca18det , kroutící moment. Asi docela hodně :-)

Tak si to spocitej

ELM ktery toci 1000 ot/min by mel cca 1200 Nm

Motor CA18DET, ktery ma max vykon v 6800 bude mit v techto otackach 174 Nm

[raddy]

aha, pardon, pomylil som sa.
tu je tiez dobry odkaz specialne ohladom prevodov a ich vplyvov:
http://www.allpar.com/eek/hp-vs-torque.html

[machy]

padla tu otazka, preco maju turbomotory vacsi krutiaci moment ako atmo motory a naopak, preco ma casto atmo motor vacsi vykon ako turbo motor, avsak ma napriek tomu nizsi krutiaci moment.

Je to velmi zaujimava otazka z jasnym vysvetlenim:

trochu teorie na pochopenie vysvetlenia:
pri expanzii plynov vo valci vznika sila, ktora tlaci piest do spodnej uvrate. Tato sila sa prenasa cez ojnicu na klukovku a vola sa KRUTIACI MOMENT. Krutiaci moment je umerny urovni expanzie plynov vo valci a ta je umerna mnozstvu zmesi palivo vzduch vo valci. V atmo motore je maximalny objem vzduchu nasateho do valca dane jeho objemom, viac sa tam vzduchu a umerne k tomu paliva nedostane. Vysledny krutiaci moment je teda limitovany objemom valca.
V preplnanom motore sa ale do valca dostane niekolkonasobne viac vzduchu a umerne k nemu paliva ako je objem valca. Nasledkom je podstatne vyssia kompresia pri pohybe piestu k hornej uvrati a samozrejme podstatne vacsia sila vyvynuta horenim zmesi (dosledkom podstatne vacsieho tepla vzniknuteho pri horeni podstatne hustejsiej zmesy, nezabudajme ze motor je tepleny stroj) a tym padom je krutiaci moment podstatne vyssi ako pri atmo motore toho isteho objemu, motor pracuje podstatne efektivnejsie.
Napriek tomu, ze atmo motor ma staticku kompresiu vyssiu ako turbo motor, tuto vyhodu dokaze vyuzit len v nizkych otackach, kde turbo motor straca kvoli nizsej statickej kompresii a z toho ze turbo neprodukuje pretlak. Avsak akonahle je zmes do valca tlacena, situacia sa dramaticky meni a expanzny tlak mnohonasobne rastie v prospech turbomotora. Tento fakt sposobuje rozdielnu charakteristiku motorov a ich eventualne naroky na palivo (oktanove cislo).

Avsak do hry prichadza rozdielna konstrukcia atmo a turbomotora kvoli odlisnym podmienkam a jedna sa hlavne o konstrukciu vaciek. Atmo motor potrebuje na dosiahnutie pozadovaneho vykonu (vykon=funkcia otacok a krut. momentu, avsak vykon je takisto velmi dolezity parameter pre navrh prevodov) podstatne vyssie otacky na kompenzaciu mensieho krutiaceho momentu. Z toho dovodu pouziva ovela dlhsie otvorenia ventilov s vacsim prekrytim na optimalizaciu plnenia vo vysokych otackach. Velmi dobrym prikladom su motory s premenlivym casovanim a zdvihom, kde sa doba otvorenia ventilov predlzuje vo vyssich otackach na zvysenie plnenia a tym aj krutiaceho momentu a nasledne vykonu. Typicke otacky max. vykonu sa pohybuju od 6000 az do vyse 8000ot, kde ma motor stale vysoku ucinnost, na rozdiel od atmo motora s konzervativnym pevnym casovanim vaciek ako ekonomicke riesenie priebehu krut. momentu. Doba otvorenia vaciek je bezne ovela viac ako 270st.
Naopak turbomotor potrebuje vacky s kratsou dobou otvorenia a rozhodne s mensim prekritim kvoli tomu ze zmes nie je nasavana ale tlacena. Siroke vacky su nevhodne kvoli prenikaniu zmesi medzi sanim a vyfukom, maximum pre viac menej bezne turbomotory je okolo 260st. Dosledok je ze pri vysokych otackach je restrikcia ventilov uz prilis vysoka a volumetricka efektivita klesa, tym aj vykon.
Zaver: typicky turbomotor ma vyssi krutiaci moment v danych otackach ako atmo motor, avsak toci menej otacok kvoli comu ma vykon RELATIVNE (voci danym otackam) nizsi ako atmo motor pri svojich podstatne vyssich maximalnych otackach, takisto je rozdielna samotna charakteristika priebehu krutiaceho momentu a vykonu.
Tento rozdiel je vzdy zohladneny v navrhu prevodov pre tieto dva druhy motorov s rozdielnou charakteristikou. Takisto sa da povedat, ze maximalny vykon atmo motora je viac zavisly na otackach a pre turbo motor je viac zavisly na tlaku turba. Jednoducho povedane otacky a vykon atmo motora versus tlak turba a krutiaci moment turbo motora.

Tento priklad je zjednoduseny, budem rad ak doplnite text vasimi poznamkami a upresneniami.

Čau, předem se omlouvám, že sem píšu, i když nemám auto vaší značky.
Ale vidím že jsou tady chytří lidé, kteří dokážou pomoci a poradit.
Mám Lancii Dedru HF Integrale 2,0T 8V a chci taky zvedat výkon jak jinak . Už jsem se poptával na jinejch fórech a tam mi řekli že jestli chci výkon tak mám vyměnit vačky z atmosférickyho benzina. Tak právě nevím jestly to pojede, když tam natlačím 1 bar. Budu dávat vstřiky místo 330ccm asi 465ccm, holý výfuk, přímé sání a přemýšlím jestly tam mám dát i ty kovany písty a ojnice, aby to trošku vydrželo. V základu mám 169hp a 270Nm a chci mít pro začátek aspoň 250 - 300hp ( chci jezdit amatérsky závody do vrchu ) a až by bylo víc peněz, tak dát větší turbo atd. protože teď to je na 4x4 docela slaby

[Peca]

machy: Prodej to a kup Deltu Integrale 16V a budes spokojen Kazdopadne to pro upravy bude lepsi zaklad.

[machy]

U těch motorů je rozdíl akorát v halvách (8V a 16V) a pístech ( jiny vybrání ), jinak jsou stejny. A jinak se mi dedra líbí víc i dyž je škoda že je to jen 8V